Na zabezpečenie dýchacích ciest priamo nadväzuje dýchanie samostatné. Mať dostatočne okysličené telo totiž neznamená mať iba priechodné dýchacie cesty, na druhú stranu je ale jeho základom je mať možnosť prúdenia vzduchu, čo zabezpečujeme manažmentom dýchacích ciest pri písmene A v MARCHE postupe.
Respiration - dýchanie
Keď má zranený priechodné dýchacie cesty, je treba sa sústrediť na dýchanie. Problémy s dýchaním nemusia nastať okamžite a nemusia byť viditeľné hneď. Môžu prísť ako sekundárny problém napríklad pri zraneniach tlakovou vlnou po výbuchu, penetračných zraneniach (bodnutie, vstrel), tupých poraneniach alebo pádoch.
Na to aby ste vedeli identifikovať poranenia hrudníka, musíte ho aj dostatočne odhaliť. Hľadajte akékoľvek anomálie – krv, diery, modriny… Pri tom všetkom vám môže napovedať tzv. „mechanizmus poranenia“.
Akonáhle nájdete dieru, ktorá tam nemá čo hľadať, potrebujete ju čím skôr zakryť, aby sa zabránilo vstupu vzduchu. Rana zároveň nemusí byť iba jedna, môže ich byť viac. Ak máme obmedzené prostriedky, začneme s krytím od najväčšej rany. Na prekrytie použite okluzívne krytie – najrýchlejšie použitím tzv. chest sealu.
Tenzný pneumotorax
Prečo je tenzný pneumotorax nebezpečný?
Zjednodušene povedané pri nádychu začne vnikať vzduch do tohto medzihrudného priestoru, a na postihnutej strane začne utláčať pľúcny lalok. Ten následne nemá v nádychu možnosť sa rozvinúť a dochádza k nedostatočnému okysličeniu krvi. S postupom času, pri neošetrenom pneumotoraxe sa vzduchu hromadí čoraz viac, pľúcny lalok prakticky kolabuje.
Druhý problém je, že vplyvom tlaku, ktorý nemá kam unikať začne byť utláčaná aorta a samotné srdce, čo vo finále končí jeho zlyhaním, šokom a pre pacienta smrťou.
Dekompresia pri tenzom pneumotoraxe
Prvou pomocou pri riešení tenzného pneumotoraxu je urobiť dekompresiu hrudníka. Na dekompresiu primárne používame špeciálnu dekompresnú ihlu 3,25 palca x 14G.
Kedy robiť dekompresiu hrudníka
Tak ako všetkého materiálu na misii, aj dekompresných ihiel máme obmedzené množstvo. Preto dekompresiu hrudníka ihlou robte až vtedy, ak sú neúčinné predchádzajúce pokusy, to znamená ak polohovanie pacienta nespôsobilo úľavu a zlepšenie dýchania, nepomohlo odlepenie rohu chest sealu, ani celkové odlepenie chest sealu, burping.
Nezabudnite samozrejme na monitoring pacienta aby ste vedeli, či úkon pomohol zlepšiť jeho stav! K tomu sa ideálne hodí použitie stetoskopu (fonendoskopu), ktorý sa nachádza vo vašom medickom batohu.