Vo fáze Care Under Fire sme dýchacie cesty prakticky vôbec neriešili. V Tactical Field Care už máme na to čas a priestor, takže v rámci postupu podľa MARCHE po ošetrení masívneho krvácania prechádzame k zabezpečeniu priechodnosti dýchacích ciest.
Zabezpečenie dýchacích ciest
Na to, aby zranený prežil, potrebuje mať dostupný kyslík. Dostáva sa do pľúc vrámci vdychovaného vzduchu cez dýchacie cesty, preto ako prvý predpoklad k samotnému dýchaniu je priechodnosť dýchacích ciest. Spriechodnenie je možné urobiť viacerými spôsobmi. Akú možnosť využijeme záleží od povahy zranenia, stavu zraneného a dostupných pomôcok.
Možnosti zabezpečenia dýchacích ciest
- Záklon hlavy alebo vysunutie čeľuste
- Uloženie do vhodnejšej polohy (napr. predklon v sede)
- Uloženie zraneného do stabilizovanej polohy
- Aplikácia nosného alebo ústneho vzduchovodu
- Použitie supraglotických pomôcok (napríklad i-Gel, King LTD)
- Intubácia
- Chirurgické zabezpečenie dýchacích ciest
Ako zistiť priechodnosť dýchacích ciest
Každý človek, ktorý je pri vedomí, si automaticky udržuje otvorené dýchacie cesty, prípadne si pri ich obštrukcii samovoľne pomáha. Niekedy postačuje iba vhodné polohovanie zraneného, napríklad v sede a miernom predklone. Na fotke vidíš zraneného s masívnym poškodením tváre, ktorý si dýchacie cesty udržiava zmenou polohy.
Jednoduchý spôsob na zistenie priechodnosti dýchacích ciest je, že so zraneným komunikujeme. Ak odpovedá, znamená to, že je pri vedomí a má priechodné dýchacie cesty.
V prípade, že je zranený v bezvedomí, je treba priechodnosť skontrolovať. Na to stačí využiť základné zmysly – zrak, sluch a hmat.
Poranenie dýchacích ciest a súvisiace obštrukcie nemusia byť viditeľné ihneď, ale môžu prísť až s postupom času. Preto je potrebné pozrieť ústnu dutinu. Nielen z dôvodu, či sa tam nenachádza niečo, čo by mohlo spôsobovať prekážku (zvratky, úlomky, cudzie predmety, krv…). V prípade výbuchu, požiaru alebo pri kontakte s chemickými látkami maj na pamäti, že dýchacie cesty môžu týmto vplyvom začať postupne opúchať a zníži sa tak vnútorný priemer! Vždy preto maj na pamäti okolnosti a mechanizmus úrazu!
Keďže potrebujeme riešiť raneného komplexne (ešte sme len na druhom písmene v MARCHE), najjednoduchšie je, ak leží na chrbte. Nemusí to ale byť pre neho najlepšie! Diagnostiku vieš vykonať aj v iných polohách, je to však zložitejšie, avšak realizovateľné.
Jednoduché zaistenie dýchacích ciest
Pri zranenom, ktorý nie je pri vedomí a nemá masívne poranenie dýchacích ciest či tváre, môžeme využiť jednoduché manévre na udržanie priechodnosti:
- záklon hlavy
- predsunutie čeľuste
Ak je niečo jednoduché a funguje to, uprednostni to pred zložitejšími postupmi. Samozrejme, vždy berieme do úvahy mechanizmus úrazu a premýšľame, či budeme hýbať s krkom, či, kedy a ako budeme pretáčať človeka do stabilizovanej polohy a podobne…
Ak u zraneného pozorujeme obštrukciu pri priechodnosti dýchacích ciest, alebo vzhľadom k mechanizmu úrazu predpokladáme, že tento problém v čase nastane, snažíme sa mu buď predísť alebo ho musíme následne riešiť.
Vzduchovody - NPA/OPA
Vzduchovody sú jednoduché pomôcky na zabezpečenie dýchacích ciest. Rozdiel je v spôsobe zavádzania:
NPA – Nasopharyngeal Airway – nosný vzduchovod – zavádza sa cez nosné dierky
OPA – Oropharyngeal Airway – ústny vzduchovod – zavádza sa cez ústnu dutinu
V obidvoch prípadoch máme k dispozícii od výrobcu rôzne veľkosti. Akú veľkosť použijeme závisí od nameranej vzdialenosti. Pri nosnom vzduchovode meriame vhodnú veľkosť od špičky nosa k ušnému laloku, pri ústnom od stredu úst po ohyb na čeľusti.
V obidvoch prípadoch po zavedení vzduchovodu skontrolujeme, či cez vzduchovod ide vzduch a zároveň aj aký má zavedenie vplyv na stav pacienta.
NPA - Nasopharyngeal Airway - nosný vzduchovod
Ak je to možné, využi ako prvú voľbu nosný vzduchovod. Ten je veľmi dobre tolerovaný aj u zranených, ktorí sú pri plnom vedomí. Keďže NPA zavádzame cez nosnú sliznicu, vždy ho potrebujeme nalubrikovať! Ako prvú možnosť vyberáme pravú nosnú dierku, pri komplikáciách ľavú.
OPA - Oropharyngeal Airway - ústny vzduchovod
Oproti NPA ústny vzduchovod nepotrebuješ lubrikovať. Jeho hlavnou kontraindikáciou je pacient, ktorý má pri vedomí dávivý reflex. Ak je pacient schopný komunikovať, zavedené OPAčko mu znemožní komunikáciu. Využívaj ho preto hlavne vtedy, ak je zranený v bezvedomí a bude to postačovať.
V ďalšom pokračovaní prejdeme pokročilejšie spôsoby zaistenia dýchacích ciest.