Toto heslo bolo pokynom k jednej z najvýznamnejších udalostí v histórii Slovenska. Týmto heslom dal podplukovník Ján Golian 29. augusta 1944 povel na začatie Slovenského národného povstania.
Slovenské národné povstanie
Začal sa ozbrojený odpor voči nacistickému Nemecku. Viac ako 18 000 partizánov a 60 000 vojakov slovenskej armády vzdorovalo presile nemeckých vojsk. Po potlačení povstania v októbri 1944 časť bojujúcich jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja, ktorý pokračoval až do oslobodenia Slovenska na jar 1945.
Rozpad Československej republiky
Pri obsadzovaní Európy Nemeckom malo Slovensko iba dve možnosti – bude vyhlásená samostatnosť, čím sa rozpadne ČSR, alebo bude územie Slovenska rozdelené medzi Maďarsko, Nemecko a Poľsko.
Týmto spôsobom sa formálne, na rozdiel od Protektorátu Čechy a Morava, Slovensko stalo suverénnou krajinou. Svojim spôsobom však bolo jasné, že bude plniť pokyny z Berlína a bude využívané Nemeckom pre jeho rozpínavú politiku. Slovenskí vojaci boli napríklad využití pri napadnutí Poľska, aj pri bojoch na východnom fronte.
Predpoklady, ktoré sa nenaplnili
V lete 1944 už postupovala od východu Červená armáda. Plán povstania počítal so vstupom týchto vojsk cez karpatské priesmyky, ktoré až do tej doby budú povstalci brániť. Nemecko spočiatku voči povstalcom nasadilo iba 15-tisíc vojakov. Ich rýchly postup však začal oklieštovať územie ovládané povstalcami, a tak sa povstalecké územie koncentrovalo na stredné Slovensko.
Na efektívny boj a udržanie povstania v plánovanej miere však mala veľký vplyv slabá koordinácia s postupom Červenej armády s Prvou československou armádou. Neexistovala reálna šanca na úspech.
S pribúdajúcimi nemeckými posliami úspešnosť povstalcov klesala a 27. októbra padla Banská Bystrica. Zostávajúce jednotky následne prešli na partizánsky spôsob boja.
Tieto skupiny následne napádali nemecké vojská, čím neustále zamestnávali časť nacistickej armády. Diverzná činnosť sa sústreďovala nielen na prepady ,ale aj na prerušovanie zásobovacích ciest, komunikácie a zabezpečenia. Táto činnosť mala za následok represie na domácom obyvateľstve vrátane vypaľovania dedín a hromadných popráv civilných obyvateľov.
Po ťažkých bojoch pri Karpatsko-duklianskej operácii na prelome septembra a októbra 1944 sa podarilo Červenej armáde preniknúť na územie Slovenska a partizánske skupiny sa k nej postupne pridávali.
Máme byť na čo hrdí?
Rozhodne áno! Slovenské národné povstanie napriek neúspechu patrí k rozhodujúcim míľnikom pri vývoji Slovenska. Aj keď v súčasnosti preniká z archívov množstvo informácií o politickom pozadí a nepripravenosti na samotné povstanie, stále sa jedná o jeden z najdôležitejších prejavov odporu voči fašistickému režimu počas 2. svetovej vojny.
Trpkou dohrou pre mnohých účastníkov povstania sa však stalo povojnové usporiadanie Európy, kedy nastupujúci režim vo vykonštruovaných procesoch odsúdil na smrť množstvo z čelných predstaviteľov odboja, pretože sa novej vládnucej strane stali nepohodlnými.
Foto: Vojenský historický ústav