Na začiatok úvodného článku zo série o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v bojových podmienkach zacitujem z prednášky Jocka Willinka, autora knihy Extrémne vlastníctvo: „Vojna je nočná mora. Je desom, ľahostajnosťou a zlom. Vojna je peklom. Vojna je ale neuveriteľným a brutálnym učiteľom.“ Aký to má súvis?
Vojna ako učiteľ
Už od počiatku vojnových konfliktov je ich súčasťou téma ošetrovania zranených a záchrana ich životov. Tak ako postupne narastal rozsah a komplexnosť samotných konfliktov, výzbroje, ničivého účinku zbraní, tak rovnako postupovali aj vedomosti v zdravotnej starostlivosti. Kým v počiatkoch zranení zomierali z dnešného pohľadu aj na banálne zranenia (najmä z dôvodu sekundárnych dôsledkov), so zlepšujúcou sa znalosťou medicíny sa zvyšovala aj šanca na prežitie zranených.
Dnes vďaka skúsenostiam a moderným postupom dokážu armádni medici radikálne znížiť počet preventabilných úmrtí – tzn. úmrtí, ktorím sa dá včasným a odborným zásahom medicínsky vzdelaného personálu zabrániť.
Prečo chce každá armáda minimalizovať straty?
Obmedzené zdroje
Akákoľvek strana konfliktu má na jeho vedenie obmedzené zdroje. Finančné, materiálne aj ľudské. Napriek tomu, že nasadenie vzdialene riadených prostriedkov preniká na bojové pole čoraz viac, stále je tým najpodstatnejším prvkom vojak ako taký.
V súčasnosti sa čoraz viac presúvajú boje do obývaných častí krajín. Dávno sú preč časy, kedy vojenská doktrína počítala so stretom vo veľkých množstvách na veľkých otvorených priestoroch. Taktiež sa nevykonávajú veľké kobercové nálety, ktoré zrovnávali so zemou celé mestá. Moderné bojisko je už iné. Plnenie kľúčových úloh si vyžaduje činnosť malých, veľmi dobre vycvičených špecializovaných jednotiek s príslušným zabezpečením. Výcvik takýchto jednotiek nie je lacná záležitosť. Nahradiť každého zraneného či padlého v takejto jednotke nie je jednoduché a často na istý čas môže znamenať vyradenie z činnosti.
Politické dopady
Množstvo mŕtvych v akejkoľvek vojne je hnacím motorom protivojnových a ľudskoprávnych hnutí. Čím dlhšie vojna trvá, tým má viac obetí. Čím má viac obetí, tým viac silnejú hlasy na jej ukončenie, čo môže mať veľký dopad na politické zmeny. Veľmi dobre o tom vedia svoje Američania (vojna vo Vietname 1964-1975) aj Rusi (vojna v Afganistane 1979-1989).
Ponaučenie z chýb
Práve skúsenosti USA z rôznych konfliktov, do ktorých sa v menšom či väčšom meradle zapojili (1. a 2. svetová vojna, Vietnam, Kórea, Grenada, Panama, Somálsko, Afganistan, Líbya, Irak,…) sa uplatňujú v modernom chápaní poskytovania zdravotnej starostlivosti na bojovom poli. Samozrejme, aj ostatné štáty sveta v tejto oblasti pokročili, vo väčšine však preberajú práve zdravotnícke postupy založené na štandardoch TCCC z USA.
Vnímanie dôležitosti armády je v USA na vysokom stupni a tomu samozrejme zodpovedá aj množstvo financií, ktoré krajina do toho investuje. V súčasnosti je to viac ako 560 miliárd dolárov ročne!
TCCC (Tactical Combat Casualty Care)
Keď sa bavíme o TCCC, hovoríme o štandardizovanom protokole pre poskytnutie pomoci priamo na bojisku. Vo všeobecnosti nám štandardizácia čohokoľvek prináša mnoho výhod:
- rovnaký postup v štandarde vedia použiť ľudia bez ohľadu na to, akým jazykom hovoria
- jednotlivé kroky a úkony sú definované a popísané
- kto pokračuje v nejakom postupe, vie aké kroky boli vykonané predtým a aké kroky budú nasledovať
TCCC je v súčasnosti vnímaný celosvetovo ako štandard v poskytovaní zdravotnej starostlivosti na bojisku. Spomínané skúsenosti USA z účasti v rôznych vojnových konfliktov po celom svete znamená aj, že disponujú veľkým množstvom dát, štatistík, reportov a hodnotení. Ďalším faktom je, že vo všeobecnosti angloamerické krajiny milujú tzv. „guidlines“. Má to svoje výhody aj nevýhody. Jasnou výhodou je detailné popísanie a postupnosť krokov, ktoré sa striktne učia. Nevýhodou je, že bez dostatočného tréningu pri stresových situáciách, ktoré sa vymykajú striktným definíciám, majú menšiu schopnosť improvizovať alebo rýchlo hľadať riešenia. V tomto je zase napríklad sila našich národov, keďže sme materiálne nedostatky museli vždy riešiť vymýšľaním alternatívnych riešení.
TCCC v súčasnosti využívajú všetky zložky Americkej armády a mnohé spojenecké armády. To znamená, že rovnaký postup použije medik US army aj medik akejkoľvek armády NATO, ktorý prešiel rovnakým školením. Keďže sa postupne mení aj civilný svet, kde sa počet hlavne teroristických akcií zvyšuje, princípy vstupujú aj do civilného sektora.
To, že TCCC funguje je reálne overené v praxi. Nie sú to iba teoreticky vymyslené postupy. Ich úspešnosť je založená na faktoch, štatistikách a dátach z reálneho prostredia, ktoré sa neustále zhromažďujú a vyhodnocujú. Na ich základe sa implementujú úpravy alebo zmeny v postupoch či vybavení.
Každý štandard alebo postup vo svojom princípe sleduje splnenie nejakých cieľov, pretože inak by jeho zavedenie nemalo žiaden význam. Rovnako je tomu aj u TCCC.
Ciele TCCC (Tactical Combat Casualty Care)
TCCC v sebe zahrňuje tri hlavné ciele:
1. Ošetriť zranených
Ak príde počas misie k poraneniu, potrebujeme ho ošetriť. V ideálnom prípade udržať člena tímu v bojaschopnom stave pre splnenie misie.
2. Zabrániť ďalším zraneniam
Nezáleží, či sa jedná o zranenia ostatných členov tímu alebo ďalšie zranenia už predtým poranenému. Tu nastupuje použitie vhodnej taktiky v konkrétnej situácii.
3. Dokončiť misiu
A v neposlednom rade potrebujeme ako tím dokončiť misiu. To je to hlavné, prečo sme vôbec na danom mieste a robíme plánovanú činnosť.
Fázy TCCC (Tactical Combat Casualty Care)
Aké zdravotné činnosti môžeme v konkrétnom čase vykonávať, nám vždy determinuje viacero faktorov. Kľúčovým je miera ohrozenia. Znamená to, že pokiaľ sme pod priamym ohrozením, napríklad nepriateľskou paľbou, nemáme čas ani priestor na vykonávanie akýchkoľvek zložitejších zásahov. Prioritou musí byť jednoznačne zabezpečenie priestoru a potlačenie/ukončenie hrozby. Aj vo chvíli sú však možnosti ako zranenému pomôcť.
TCCC má svoje špecifiká, ktoré odrážajú naše možnosti a postupy vzhľadom k taktickej situácii na bojisku. To, čo je pre TCCC príznačné a kriticky dôležité je, že sa jedná o kombináciu dobrej medicíny a správnej taktiky. Čiže robiť správne veci v správny čas! Preto má TCCC jasné členenie na fázy a úkony ktoré sa vykonávajú.
Celá metodika je rozdelená do troch základných fáz:
1. Care Under Fire (CUF)
2. Tactical Field Care (TFC)
3. Tactical Evacuation Care (TACEVAC)
V najbližšej časti seriálu článkov o TCCC si prejdeme prvú fázu Care Under Fire.